Áno, chváľme aj keď nie sme chválení. Viem, znie to zvláštne a možno v niekom práve pulzuje ego, ale je to tak. Skúsme to. Chváľme. Buďme viac ľudskí. Otvorme oči a ústa a neberme všetko ako samozrejmosť. Pochvala sú len slová, no ich moc je neuveriteľná. Stačí pár slov a vieme niekomu zmeniť náladu, deň a možno i celý život. ...
Kedysi som bola veľká puntičkárka a to v práci aj doma. Všetko muselo byť tip-top. Ak tak nebolo, úplne ma zožierala nervozita a celý deň som myslela na bordel, ktorý ma čaká doma. Keď som mala voľno, strávila som pol dňa cibrením našej domácnosti len aby platilo "čo ak k nám niekto príde, alebo čo ak sa zastaví svokra"...
Azda každý z nás má občas svoj vyhorený deň. Deň kedy sa zobudí a už pri otváraní očí vie, že je rozbitý. Po prebdenej noci a asi desiatich kojeniach vchádzam do kuchyne, v ktorej nájdem bordel ešte z večere hoci mi makrón tvrdil, že uprace, pretože "mama, choď si oddýchnuť". Predýcham to. Hovorím si "veď je to len pár hrncov"...