Vosk

Pred nedávnom mi začal dochádzať včelí vosk. Používam ho na výrobu svojich bylinkových mastičiek a krémov. Popravde, nepoznám veľa včelárov, no tých, ktorým som napísala mi len odvetili, že vosk momentálne nemajú, ale bude na jeseň. 

Hmmm... kadejako som rozmýšlala ako sa k nemu dostať. Ja viem, že si asi poviete "halóóó, šak si ho objednaj..." ale popravde, nejak vnútorne som to tak nechcela. Viem, že je jednoduché kliknúť na net a vosk môžem mať už zajtra u seba, ALE tak to nechcem! 

Chcem, aby boli moje mastičky autentické. Chcem aby som vedela odkiaľ pochádza každá ich kvapka. Chcem, aby som si ručila za každú rastlinku v nich. Chcem, aby tie moje mastičky mali srdce...

...emócie nabok, no a k veci... Makarón sa ma dnes pýtal, prečo dookola otváram a zatváram počítač... a tak som mu povedala, že nemám vosk a bla bla bla.... On je inak silný racionalista a pri storke, že nechcem, aby mali moje "kúzelné" maste vosk z netu, len zalomil rukami. Po chvíľke mi však povedal, že má známeho včelára a že mu zavolá. Potom dlho nič, tichota a pred pár minútami aha! 

Fabio k nám prišiel s touto nádielkou. Vysvetlil mi čo a ako, no a tak som sa len poďakovala a uvedomila som si aké mám šťastie. Ono to ľudia fakt funguje, že keď niečo chcete, tak si to k vám cestu nájde.Netreba ani polavovať zo svojich presvedčení. No a ďalšia pravda je, že nič nie je len tak zadarmo! Preto aj keď sa ten môj home-made vosk ku mne dostal, treba ho očistiť a pripraviť. Ale viete čo? Teším sa! Zas nová výzva a tak ďakujem tomu hore, že mi vždy pomôže. Či už sú to drobnosti, alebo veľke veci...proste vždy!