Prečo sa neporovnávať s ostatnými a vyhýbať sa energetickým upírom
Tak čo, máte aj vy celkom pokojný život, no zrazu vás zavolá známa na kávu a vy sa vrátite domov úplne odpálená, nešťastná, s kopou myšlienok o tom, ako je váš život prázdny a o ničom? Máte zrazu pocit, že to čo máte v sebe, vo svojej rodine a doma nepostačuje? Cítite sa zrazu úplne nanič a v hlave vám víria pochybnosti či robíte pre seba a svojich blízkych maximum? Zrazu začínate vidieť nedostatky aj tam, kde nikdy neboli a vlieva sa do vás závisť? Zažili ste to? Gratulujem, pravdepodobne ste mali rande s energetickím upírom!
Energetickí upíri
Určite ste už tento výraz počuli, no zvyčajne ho pripisujeme tým večne nešťastným ľuďom, ktorý aj zo slnečného Karibiku dokážu spraviť sibírsky gulag. Sú to ľudia, ktorí nás svojími večne negatívnymi myšlienkami a lamentovaním privádzajú do šialenstva. Áno, sú to tí ľudia, po stretnutí ktorých sme zrelí na sedmičku červeného...ale povedzme si úprimne, nie je vám zvyčajne týchto ľudí skôr ľúto? Mne osobne áno, no ťažko pomôcť človeku, ktorý má na každé riešenie ďalší problém...
Potom tu však máme ešte jeden druh upírov, taký ten druh, ktorému chcete skôr vraziť a utekať preč. Určite ste sa už aj vy stretli s osobou, ktorá vám doslova vybila baterky svojím nekonečným vystatovaním sa, svojím porovnávaním a tým, že aj keby ste zachránili svet, ona by pravdepodobne zariadila svetový mier a ešte by k tomu vynašla liek na rakovinu. Ide o ľudí, ktorí vám dajú proste pocit menejcennosti a pocit, že sa možno málo snažíte.
Mala som jednu známu. Nemôžem povedať, že sme boli vyslovene kamarátky, no občas ma vytiahla von. Z týchto stretnutí som sa vždy vracala plná nervov a závisti. Šlo presne o človeka, ktorého som pred chvíľou opísala. Keď som povedala, že ideme s frajerom na víkend na chatu, ona šla hneď (údajne) s tým svojím na predĺžený víkend do Dubaja. Keď som povedala, že som si kúpila byt, ona si (údajne) práve stavala vilu pri Bratislave, keď som spomenula, že mám novú prácu, mala ju (opäť údajne) aj ona a po týždni ju dokonca (údajne) povýšili na riaditeľku. Išlo ma vždy poraziť pri týchto debatách, pretože som nikdy necítila takú tu prajnosť, alebo radosť z toho, že sa mi darí a že som spokojná. Skôr som neustále citíla, akoby si ma zavolala von naschvál, len aby si zdvihla ego a zaroveň zhodila to moje.
Jasné, že mi tým pádom v hlave začali tie sebaobviňujúce pocity, že by som sa mala viac snažiť. Začala som sa s ňou podvedome porovnávať a poviem vám, nerobilo mi to dobre a tak som sa jedného dňa rozhodla prerušiť kontakty s touto osobou. Prestala som odpovedať na správy a ak som aj odpovedala, vyhovorila som sa, že nemám čas. Viem, možno detinské, no mne sa zrazu "dýchalo" ľahšie.
Prečo sa vlastne porovnávame s druhými
Myslím si, že je to do istej miery prirodzené. My ľudia, najmä ženy to máme akosi v sebe. Dôležité je nepodľahnúť týmto procesom a uistiť sa s akou osobou sa vlastne porovnávame. Ide o človeka, ktorý je k nám úprimný, praje nám, alebo je to len nejaka "striga" ktorá si na nás masíruje svoje ego? A akou osobou sme vlastne my? Dokážeme druhým priať, alebo v nás každý väčší úspech, než ten náš vyvoláva hnev a závisť?
To, že sa s niekym porovnávame nám však môže v živote aj značne pomôcť. Niekedy nás to skutočne nakopne a namotivuje. Rovnako aj my môžme svojim úspechom niekoho namotivovať a pomôcť mu. Dôležité je NEBYŤ UPÍROM! Pomôžme druhým rásť ak je to v naších silách.
Človek by mal vždy žiť podľa svojho rytmu a podľa toho čo ho robí šťastým. Bohužiaľ mnohí sa porovnávame a snažíme zapasovať do nejakých štandardov, ktoré ani neviem kto vôbec určil. Poznáte to, máš 30, kedy sa budeš vydávať? Soňa je už vydatá, rovnako ako všetky tvoje sesternice... Už ste tri roky manželia, kedy si spravíte konečne dieťa? Ja som v tvojom veku už rodila tretie... Od malička sú nám vštepované tieto zaužívania, no nikoho veľmi nezaujíma či tieto "pravidlá" sú skutočne to čo v živote, alebo v tomto období naozaj chceme. Proste sa to od nás len akosi očakáva. Ak sa náhodou týmto časovým limitom vyhýbame, hneď sme považovaní za iných.
Ďalšia moja známa neustále riešila, že sme všetky už povydavané a silou-mocou chcela byť pod čepcom aj ona. Neriešila v podstate či je ten jej princ skutočne tým pravým, neriešila ani to, že mali úplne odlišné názory na život a neriešila ani to, že preňho bolo manželstvo len zdrapom papiera, ktorý vôbec nepovažoval za dôležitý. Po asi ročnom chodení ho neustálymi narážkami a výčitkami dohnala do svadby. Asi tušíte ako to celé dopadlo. Veľmi rýchlo pochopila, že to bol omyl. Vrhla sa do manželstva len kvôli tomu, že sa porovnávala s druhými a navyše s človekom, o ktorom určite tušila, že nie je vhodný pre život. Dnes sú v rozvodovom konaní...
Buďme preto spokojní sami so sebou. Nenechajme si vliesť do hlavy a ovplyvniť sa tým ako žijú iní, alebo tým akoby sme mali žiť. Nehasme to čo nás nepáli. Ak sme v živote spokojní, nezabŕdzajme do toho. Buďme spokojní aj naďalej. Ak sa nám niekto snaží tento kľud narušiť, proste ho odstrihnime zo svojho života. Bude to tak lepšie, no najmä žime podľa svojich štandardov a robme veci vtedy, keď sme na ne pripravení, nie keď sa od nás očakávajú.