Niekedy treba povedať nie a určiť si hranice

Dnes som sa rozhodla napísať pár slov zrovna na túto tému. Nie že by som stratila inšpiráciu a píšem o niečom o čom písali už milióny predo mnou, (ok, tak aj kvôli tomu) no v poslednej dobe som si začala všímať ľudí vôkol mňa a ich prístup ku mne, k ostatným, i k životu. 

Si doma, mohla by si toto...? Veď nepracuješ, mohla by si pre mňa spraviť tamto....? Ale ty si na materskej, máš čas, tak prečo by si nemohla ono....? Áno všetko z toho je pravda, som doma, nepracujem, som tehotná a čakám dieťa, takže mám určite more času, čiže by som mala robiť všetko a najlepšie pre všetkých a samozrejme hneď ako si písknu, len aby boli spokojní. Omyl!

To, že je človek doma, na materskej, alebo nezamestnaný, chorý či bohvie čo... ešte neznamená, že musí robiť všetko o čo ho požiadajú. Pozor, nehovorím o nezištnej pomoci. Treba si pomáhať a vždy sa rada ponúknem, keď treba, ale nepríde mi správne sa zaroveň obetovať na úkor niekoho iného, len preto, že "veď ona isto nemá nič lepšie na robote."

Pred pár dňami sa mi stala zvláštna príhoda. Jeden môj známy ma oslovil a poprosil či by som jeho priateľke nepomohla s prekladom anglického dotazníka do školy. Povedala som, že jasné, nie je problém, no keď mi prišiel link so 17 stranami odborného textu zostala som zaskočená. Text síce obsahoval aj akýsi dotazník, no okrem toho aj niekoľko strán zložitého textu, ktorému som popravde na prvý pohľad ani nerozumela. Odpísala som mu či sranduje, na čo mi prišla odpoveď "veď čo, veď si na materskej." Asi nemusím hovoriť, že vo mne vzbĺkli pekelné plamene a tlak mi vystúpil hádam na 300, no zahryzla som si do jazyka a ako alternatívu som ponúkla, že si ten text s jeho priateľkou rozdelím a preložíme to spolu. Bohužiaľ táto možnosť sa nestretla s veľkým nadšením a nakoniec mi bolo dosť toho vykričaného ohľadom neochoty a podobne.

K tejto storke sa už nechcem vracať, lebo popravde, i tak sa ma trochu dotkla, (to asi tie tehotenské hormóny) no chcem povedať, že ak ponúkneme prst, nemusíme si nechať zožrať aj ruku. To ak chce niekto ušetriť čas, neznamená, že musí zákonite zabiť ten náš. Rovnako to, že "ste doma" neznamená automaticky, že ležíte na gauči a nič nerobíte. Áno som doma, ale prihlásila som sa na kurz marketingu, bloggingu, a manažmentu. Chodím na predpôrodný kurz, a denne sa snažím nachodiť aspoň 7 kilometrov. Vážte si svoj čas tak ako si ho vážim aj ja. Pomáhajte, ale majte svoje limity. Ak chce niekto stráviť voľný víkend s frajerkou, neznamená to, že vy sa musíte obetovať a zabiť ten svoj voľný víkend s vlastným manželom.

V živote som sa s týmto problémom stretla veľakrát a to najmä v práci. Je to tak trochu aj moja sprostá pracovná morálka, ktorá každému na všetko pritakne a potom robím robotu za 3. V mojej bývalej práci som fungovala na pozícii supervisora a niekedy v strede sezóny náš manažér proste odišiel. Dal výpoveď a presťahoval sa na Kostariku. Myslíte si, že sme dostali nového manažéra? Nie nedostali, no okrem mojich povinností mi pribudli tie všetky jeho, čiže som bola v robote od rána do večera a veľakrát som pracovala do noci ešte z domu. Nikdy som za to nedostala ani o cent viac, ani som sa automaticky nestala manažerkou, no ľudia prikladali, lebo som im to dovolila a chcela som byť silou-mocou za tú dobrú a pracovitú, ktorá na nič nenamieta.

Som si istá, že nie som jediná takáto pacientka a je nás viac takých. Popravde aj tieto obety mi niečo priniesli. Naučila som sa prekračovať svoje limity, spĺňať nesplniteľné deadliny a naučila som sa veľa nového, keďže som musela, no nemala som žiaden osobný život. Doma som padala únavou a keď som mala voľno, bola som nepoužiteľná.

Teraz, keď som doma (veď som na materskej a.k.a. nemám čo robiť) snažím sa svoj čas využívať vo svoj prospech. Snažím sa robiť to čo chcem konečne ja a kedy chcem ja, už len kvôli tomu, že za pár týždňov sa mi narodí dcérka a najbližších pár rokov sa pravdepodobne k svojim aktivitám tak ľahko nedostanem. Ľuďom stále rada pomôžem, ale rada si určím svoje hranice, pretože moja osobná spokojnosť je pre mňa teraz prioritou. Nie je správne mať výčitky svedomia, keď poviete druhým nie, alebo keď si vy určite podmienky ak od vás niečo chcú.

Ako sa hovorí, sami sme si strojcami svojho šťastia a to si skrývame vo svojom vnútri, tak ho rozvíjajme a myslime trochu na seba. Človek musí byť občas sebec.

Tento článok by som rada ukončila výrokom, ktorý mi kedysi dávno povedala moja veľmi dobrá kamarátka: "niekedy musíš povedať nie, aby si ľudia začali vážiť tvoje áno." Vďaka Natalka!