Navštívte židovské ghetto a spoznajte odvrátenú stranu benátskej segregácie

10.02.2019

Židovské ghetto, nádherná, farebná časť Benátok, nachádzajúca sa len kúsok od stanice Santa Lucia. Vysoké budovy, drevené lavičky a krásné synagógy... i takto by sa dalo opísať toto jedinečné zákutie Benátok. Avšak nie je to len vizuálna stránka, ktorá rozhodla, aby som o tomto mieste napísala. Je to najmä história spätá s touto zónou. Židovské ghetto a jeho príbeh je súčasťou histórie, na ktorú by sme nemali nikdy zabudnúť a čo viac, mali by sme dbať o to, aby sa nikdy nezopakovala. 

Ako to celé vlastne začalo

Židia začali písať svoj benátsky príbeh už v 12. storočí, približne okolo roku 1152. V tom čase ich v meste žilo okolo 1300 a hoci sa nám dnes toto číslo zdá zanedbateľné, na tú dobu, ich až tak málo nebolo. Berme do úvahy, že Benátky v 12. storočí rozhodne nevyzerali tak ako dnes a mnohé sídla boli vybudované oveľa neskôr. Rozmach tejto komunity, ktorá obývala najmä vtedajší ostrov "Spina Longa" dokonca zapríčinila premenovanie tohto ostrovčeka na dnes už známu Giudeccu (zo slova Giudei - židia).

Židia boli odjakživa známi ako obchodníci a tak trochu aj úžernici. Inak tomu nebolo ani v Benátkach. Mnohí z nich sa živili kšeftovaním, požičiavaním peňazí na úrok či predajom rôzneho tovaru. Časť z nich sa venovala aj manuálnym profesiam a pracovali ako zlievači rôznych kovov, no našli sa medzi nimi aj úspešní právnici, doktori či farmaceuti. Jednoducho sa im darilo a možno práve ich úspech dráždil benátčanov natoľko, až sa rozhodli židov vo svojich právach obmedziť. Samozrejme rozvoj židovských aktivít nemohol byť priamym dôvodom na ich uzemnenie a tak miestni začali šíriť teóriu, že židia sú hrozbou pre kresťanstvo.

V roku 1298 mesto vydalo nariadenie, ktoré zakázalo židom pobyt v Benátkach. Mohli sa však naďalej venovať svojim aktivitám, no večer museli mesto opustiť. V tom období sa mnohí rozpŕchli do okolitých mestečiek ako Mestre či Favaro. Toto zvláštne nariadenia časom strácalo na účinnosti a židia sa postupne do Benátok vrátili. 

Vznik prvého ghetta
(Ghetto vecchio)

V roku 1516 sa magistrát opätovne rozhodol zakročiť proti židom. Vznikol nový zákon, takzvaný "Meggior Consiglo", ktorý nariadil komunite premiestniť sa do mestskej časti Cannaregio. Tu im vymedzili svoju zónu a pomenovali ju "geto" (preklad - zlievareň). Tento názov sa nakoniec modifikoval na takzvané "ghetto" a stal sa medzinárodným výrazom pre pomenovanie židovských zón a predmestí po celom svete. Židia sa mohli cez noc zdržiavať výlučne v ghette, ktoré sa zamykalo. Boli dokonca strážení a museli nosiť špeciálne označenie, ktoré sa postupne menilo (najskôr to bol žltý odznak, potom žltý klobúk a podobne). Na ich obchody bola uvalená špeciálna 5%-ná daň, ktorá sa vzťahovala na všetky importné a exportné transakcie. Postavenie židov počas tohto obdobia bolo skutočne nízke, no stále bolo mierne s porovnaním s ostanými európskymi mestami, kde židia zažívali teror.

Benátske mrakodrapy

Nárast židovskej populácie sa musel riešiť. Problémom bolo, že ich územie bolo výrazne limitované a tak sa v tom období, ako najlepšie možné riešenie javilo stavanie do výšky. K starším obytným domom pribúdali ďalšie a ďalšie poschodia a ghetto sa postupne stalo zónou s najvyššími budovami v Benátkach. 

Nové ghetto ako jediné riešenie

(Ghetto nuovo)

Nadstavby budov síce vytvorili domov pre mnoho židovských rodín, no aj toto riešenie bolo len dočasné, najmä, keď v Benátkach nachádzali útočište stále nové a nové židovské komunity. Významnou skupinou boli takzvaní "Marrani", židia vyhostení zo Španielska. Neskôr k ním pribudli aj skupiny židov z Nemecka, Litvy a iných európskych krajín. Mesto si uvedomilo, že i keď nerado, židovské územie musí rozšíriť a tak v roku 1541 vzniklo Ghetto nuovo (Nové ghetto). Táto oblasť bola pripojená k starému ghettu mostom, ktorý vedie ponad kanál. V roku 1663 sa oblasť ešte raz rozšírila a vzniklo "Ghetto nuovissimo" (Najnovšie ghetto). 

Kde hľadať synagógy

Židovské synagógy sú skutočným skvostom tejto zóny, takže rozhodne by ste ich nemali vynechať zo svojho "must-see" listu. Avšak nehľadajte ich ako samostatné budovy, pozrite sa radšej nahor. Ako už vieme, židia mali v minulosti skutočne obmedzené podmienky a tak museli svoju zónu využiť na maximum. Svoje synagógy stavali, ako inak, do výšky. Boli najvyššími poschodiami budov a židia týmto spôsobom vyjadrovali aj svoj vzťah k viere pričom tvrdili, že nie je nič nad náboženstvo. V minulosti bolo v Benátkach deväť synagóg, no dodnes sa ich zachovalo len päť. Každá židovská komunita mala v tej dobe svoj chrám, ktorý zároveň využívali aj ako školu (Scola). Medzi tie najtrvalejšie dodnes radíme : Scola Grande Tedesca, Scola Conton, Scola Italiana, Scola Spagnola, Scola Levantina.

Židovský cintorín postavený na úkor mníchov

Smrť bola vždy súčasťou každodenného života. Inak tomu nebolo ani u židov, no vzhľadom na ich postavenie, miestni nesúhlasili s tým, aby boli židia pochovávaní na rovnakom území ako kresťania. Mesto sa tak muselo k tejto situácii postaviť s chladnou hlavou. Rozhodne nebolo jednoduché nájsť miesto, ktoré by všetkým vyhovovalo. Aj keď návrhov bolo mnoho, magistrát sa nakoniec rozhodol zriadiť cintorín pre židov na ostrove Lido di Venezia. Najlepším riešením sa javila neobrábaná pôda mníchov z kláštora San Nicoletto. Problémom bolo, že to mníchom akosi zabudli oznámiť. Tí sa voči tomuto rozhodnutiu búrili a s mestom viedli mnoho konfliktov, nič im však nepomohlo. V roku 1389 bol cintorín oficiálne otvorený a samozrejme sa postupne rozrástol.

Zlom nastal okolo roku 1641. Benátska republika neustále odolávala inváziam turkov, čo znamenalo mnoho zmien. Mesto muselo rozširovať svoje opevnenia a tak brániť svoje územie. Lido ako benátske územie nebolo výnimkou a preto sa začalo s posúvaním hraníc cintorína až na samotný okraj ostrova. Keby židovská univerzita (rovnako sídliaca v Lide) neodkúpila toto územie, pravdepodobne by židovský cintorín úplne zanikol.

Čas, invázie, ale aj vandali poznačili toto posvätné miesto v značnej miere. Veľká časť cintorína bola neskôr dokonca vyvlasnená a zverená do rúk súkromníkov, ktorí ju zmenili na iné účely. Židia sa však zjednotili a od roku 1999 začali pracovať na obnove cintorína a na záchrane svojej tradície a histórie v tejto oblasti. Ak sa ocitnete niekedy v Lide, určite sa tu zastavte. Hoci nejde priamo o židovské ghetto, toto miesto si rozhodne zaslúži návštevu. 

Koniec židovskej segregácie v Benátkach

Významným míľnikom v histórii benátskych židov sa stal rok 1797, kedy pádom republiky Napoleón vyhlásil aj koniec židovských obmedzení. Ghettá boli zrušené a židia sa tak mohli konečne začleniť do spoločnosti ako rovnocenní obyvatelia. Paradoxne ich počet postupne klesal a do začiatku druhej svetovej vojny ich ostalo v Benátkach len okolo 1400. Bohužial počas vojny 246 z nich bolo násilne odvlečených do koncentračných táborov, z ktorých sa vrátilo domov len sedem. Na počesť obetí bol vytvorený aj memoriál, ktorý nájdete v Novom ghette. Bol vytvorený litvianskym umelcom, Arbitom Blatasom, ktorý vo svojom diele znázorňuje krutú brutalitu holokaustu.  

Židovské múzeum v Novom ghette

V roku 1954, zriadila židovská komunita múzeum venované svojej kultúre. Toto múzeum je rozdelené do dvoch častí. Jedna je venovaná židovskej tradícii a náboženstvu, tá druhá zas mapuje život židov v Benátkach. Múzeum je otvorené každý deň okrem soboty a to od 10.00 do 17.00 v období od októbra do mája a od 10.00 do 19.00 počas júna až septembra.

TOP židovská reštaurácia " Gam Gam"

V starom ghette nájdete aj najstaršiu kóšer reštauráciu, ktorá bola založená už v roku 1122. Táto prevádzka patrí k tým najobľúbenejším v meste. Nemusíte byť zrovna židia, aby ste si túto reštauráciu zamilovali, pretože v ponuke nájdete aj stredozemskú či orientálnu kuchyňu. Ak sa rozhodnete pre návštevu, rozhodne nebudete ľutovať. Reštika je otvorená každý deň, okrem soboty od 12.00 do 22.00 a v piatok od 12.00 do 16.00.

Kde sa to ghetto nachádza?

Ako sme už v úvode spomínali, ghetto nájdete v mestskej štvrti Cannaregio, len kúsok od vlakovej stanici Santa Lucia. Peši to zvládnete približne za 15 minút, rovnako si však môžte vziať vaporetto č. 4.2, alebo č. 5.2 z Piazzale Roma. Nezabudnite vystúpiť na zastávke "Guglie". Keby ste aj naďalej mali pochybnosti, spoľahnite sa na google:



Takže ak aj vás zaujal tento jedinečný kúsok mesta, zaujíma vás niekdajší život v Benátkach, história spätá s druhou svetovou vojnou, alebo len trochu iná kultúra, rozhodne sa sem vyberte a dajte mi vedieť ako sa vám páčilo. 

Blondinka v Benátkach - Lifestyle blog
Všetky práva vyhradené 2019
Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky