Ako sa žije v epicentre Coronavirusu
Asi už prišiel ten správny čas napísať pár slov o tom ako si "Blondínka v Benátkach" žije v Benátkach počas epidémie Coronavirusu. Neviem popravde ani kde začať, pretože je toho toľko čo by som chcela povedať a zároveň nechcem robiť väčšiu paniku ako momentálne vládne. Je asi zbytočné písať o aktuálnych číslach, keďže sa neustále menia, rovnako zbytočné je hovoriť o priebehu nákazy, keďže ste o tom počuli dosť aj v médiach a preto chcem radšej napísať o tom, ako táto pliaga zasiahla do môjho osobného života.
V prvom rade je Coronavirus hrozbou pre starších a zdravotne slabších jedincov. Ak človek vie, že na tom nie je zdravotne dobre a ide do nákupného centra, kde strávi pol dňa, bohužial, sám si môže za to ako pravdepodobne skončí. Nikdy neviete, kde a s kým bol človek, ktorý pol metra od vás pije kávu, no viete to, že zúri pandémia a sami ste si povedali "risknem to". Presne na tomto pohorelo Taliansko. Pohorelo na ignorácií a zbytočnej frajerine. Pohorelo na tom, že si ľudia nevedeli odpustiť aperitívo a nedeľný shopping. Pohoreli na tom, že je to "len chrípka".
Áno, dá sa povedať, že je to len chrípka, pretože 80% nakazených je bezpríznakovych, čiže im navonok nič nie je, alebo javia symptómi nachladnutia. Tých 80% ľudí však nemyslí na tych zvyšných 20%. Bohužiaľ tak to je a preto tu dnes máme celoštátnu karanténu. Pozitívne na tom zostáva, že sa ľudia konečne uvedomili a začali sa riadiť pokynmi vlády. Od dnes tu máme všetko zavreté okrem potravín, benzínok a lekárni. Ľudia sa majú zdržovať doma, väčšina nechodí ani do práce, okrem nevyhnutných profesií ako sú predavačky, lekári a štátne sily.
No a konečne poďme k veci. Ako si žijem ja. Ja si žijem ako doteraz. Každý vie, že mám doma malé dieťa, ale i mimo toho som človek, ktorý s malou trávi čas najmä vonku, v parku a podobne. Nikdy som s malou nebola v nákupnom centre. Nikdy som s nou nebola v reštaurácií a ani sa negrupujeme v miestnych materských centrách. Pre mňa sa nič nezmenilo až na to, že od dnes sme vonku, len pri našom paneláku a makaróna mám doma 24/7. Pracuje z domu.
Z tohto vírusu som donedávna nepanikárila. Panika ma zachvátila až teraz, keď neviem dokedy to takto bude. Nevieme dokedy sa nebudeme môcť pohybovať mimo mesta a najviac ma trápi, že nemôžem navštíviť moju rodinu, doma na Slovensku. Mám strach, že sa im nedaj Bože niečo stane a ja som tu odrezaná od sveta. Toto je čo ma trápi. No a čo ma štve? Štve ma zbytočná panika a klamstvá. Dnes mi volal brat, že sa po našom rodnom meste šíria reči, že som aj s mojou mamou v nemocnici pre Coronavirus. Akože fakt? Už tri mesiace som doma na Slovensku nebola. Komu pomôžu takéto reči to fakt neviem. ..
Život v Taliansku sa zastavil. Mestá sú prázdne. Do obchodov sa vchádza po jednom. Pred obchodom si človek proste odtrhne časenku a čaká kým si ten pred ním nakúpi a odíde. Sme proste spolu doma, a aj keď v ťažkých časoch, ale spolu.
Nepozerajte sa prosím na nás, žijúcich v Taliansku cez prsty. Nikto z nás si tento scenár nevybral dobrovoľne. Je to ako je. Taliansko tento rok kruto padlo na kolená, ale napriek tomu verím, že sa opäť postaví a ako tu miestni hovoria "tutto andrá bene" (Všetko bude dobré)
Vďaka všetkým, ktorí sa nám neotočili chrbtom. Vďaka tým, ktorí nešíria hlúposti, no najmä vďaka tým, ktorí dbajú na pokyny vlády a neohrozujú zbytočne ostatných. Corona nie je už len o Číne či Taliansku, Corona je už o celom svete a o nás všetkych.